Čo je klasické na slovenskej“ klasickej“ homeopatii ?

Autor: Miloslav Haas | 23.10.2013 o 10:31 | Karma článku: 3,84 | Prečítané:  790x

Otázka zdanlivo nezmyselná a pre laika možno zbytočná. Nie však pre pacienta , ktorý hľadá pomoc klasického homeopata ,  pretože sa uvedomelo  rozhodol pre túto metódu a spôsob liečby. Preto aj  takto položená otázka a následné vysvetlenie.

Termín „klasická homeopatia“  nie je nový a vo svojej podstate by mal označovať návrat ku „klasike“ ktorou je v homeopatii chápaná pôvodná – teda Hahnemannova metóda. Hahnemann ako zakladateľ a prvý teoretik homeopatie ešte na prelome  18. a 19. storočia  objavil a sformuloval rad princípov a zásad tejto liečebnej metódy. Medzi najzásadnejšie otázky patrí pravidlo „ v jednom čase jeden liek“ .  Týmto nie je výpočet dôležitých zásad vyčerpaný , ale hneď táto zásada je najčastejšie obchádzaná slovenskými „klasikmi“ .

Slovensko nie je v tejto otázke žiadny preborník ani novátor. Tento spor okolo Hahnemannových princípov je už starý ako homeopatia sama. Už na prelome 19. a 20.storočia horliví novátori „klasickej homeopatie“  takmer  pochovali  túto metódu. Samozrejme za  aktívnej  pomoci alopatie – oficiálnej medicíny. Stalo sa tak  kde inde , ako  v zlatej Amerike a takmer 60 rokov  sa v tejto otázke  alopatická medicína tešila monopolu. Túto nádej na monopol živí aj podnes a výdatne jej opäť pomáhajú „klasickí homeopati“  medzinárodného  razenia.

Poďme ale pekne po poriadku. V 60- tych rokoch minulého storočia začal pôsobiť v Juhoafrickej republike vtedy ešte neznámy grécky homeopat – dnes držiteľ Alternatívnej Nobelovej ceny za homeopatiu – profesor George Vithoulkas .  Jeho veľké nadšenie sprevádzalo  zistenie , že homepatia v tej podobe , ako ju zanechal Hahnemann  utrpela vo všetkých oblastiach.  A práve znovuzrodenie a návrat homeopatie v jej klasickej / Hahnemannovej / podobe sa stal jeho životným cieľom.  Preto aj termín „KLASICKÁ HOMEOPATIA“ je dieťaťom hlavne a výlučne profesora Vithoulkasa . Za svoje celoživotné dielo bol mnoho krát ocenený a dostalo sa mu vysokej pocty vo forme Alternatívnej Nobelovej ceny za homeopatiu v roku 1996 . Dnes je profesorom viacerých významných vysokých škôl , medzi ktoré patrí aj Ruská medicínska akadémia v Moskve a Ukrajinská v Kijeve .  A podľa známej zásady   „úspech ti nikto neodpustí...“ sa na tomto poli okrem poctivých teoretikov a praktikov priživujú aj „inovácie“, „modernizácie“ a „vylepšenia“ .  Profesor Vithoulkas nezištne vychoval tisíce nových klasických homeopatov a dnes jeho Akadémia Klasickej Homeopatie na gréckom ostrove Alonissos  pokračuje s jeho výdatným prispením v tejto ceste.  Ako to už býva mnoho krát , žiak si  pomyslí , že je už lepší ako učiteľ a vydá sa vlastnou cestou. Keď ale vlastná cesta začne potierať zásady a princípy na ktorých stojí škola, ktorú absolvoval – už sa nemôže nazývať žiakom a odvolávať sa na učiteľa. A to je presne situácia , kedy klasický homeopat  prestáva byť „klasickým“ . Učiteľom tu nie je profesor Vithoulkas  - učiteľom je Samuel  Hahnnmann , pred ktorým má obrovskú pokoru aj profesor Vithoulkas.

To sa žiaľ nedá povedať  o mnohých  akože “homeopatoch“  s maskou „klasický“ .  Dnes  existuje viacero druhov „ masiek“ , ktoré parazitujú na termíne „klasický“ v snahe presvedčiť pacienta o svojej príslušnosti k tejto metóde. A tu začína hlavný problém. Nielenže neliečia pacienta podľa Hahnemannovej metódy, ale  výrazne škodia klasickej homeopatii. Preto  sa nedá mlčať a prehliadať to, čo má zásadný význam. Inak to dopadne tak isto ako v Amerike začiatkom 20.storočia.

Poďme ale postupne a zaradom.

1. Lekár –homeopat. Myslí sa tým lekár – alopat , ktorý predpíše aj homeopatické lieky. Väčšinou viacero naraz , alebo  jeden s  opakovaným  indikovaním.  Nie je to obviňovanie lekárov , pretože v existujúcej legislatívnej situácii nemôže robiť nič iné,  ako toto. Skôr naopak sa dá povedať , že lekár je vedený snahou nahradiť pacientovi chemické lieky homeopatickými , pretože chápe škodlivé účinky chémie a v danej situácii mu zákon neumožňuje nič iné. Táto veľmi pozitívna snaha ale nemá s klasickou homeopatiou nič spoločné . Skôr naopak – ak sa niekto pasuje do role klasického homeopata  , tak to robí buď z nevedomosti a neznalosti čo to je klasická homeopatia  , alebo vedome škodí  klasickej homeopatii. V tejto situácii je východiskom príklad Nemecka, Rakúska alebo aj Ruska a Ukrajiny  , kde lekár ,  ak chce používať vo svojej praxi homeopatiu musí absolvovať štúdium akadémie klasickej homeopatie so záverečnou skúškou a diplomom.  Ešte striktnejšie je otázka postavená v Slovinsku  kde sa lekár musí vzdať lekárskej praxe , ak chce praktizovať homeopatiu.  Slovenskí lekári mali zatiaľ k dispozícii len krátkodobé kurzy  výrobcu  homeopatík .  Pretože zákon túto otázku zatiaľ neriešil , táto sporná prax môže existovať.

2. Neklasický „klasický homeopat“.  Mona Líza v joggingovej súprave , alebo retro auto s motorom o výkone 500 konských síl.  Aj jedno aj druhé vyvoláva úsmev a pochybnosť o zmysle . My však máme situáciu , kedy sa jedná o liečenie pacienta a jeho dôveru a rozhodnutie sa pre klasickú homeopatiu. Ak sa raz sklame , už ho nikto nikdy nepresvedčí o opaku. Dnes tí , ktorí sa označujú názvom „klasický“ a jedným dychom tvrdia o zastaranosti Hahnemannových názorov a na dôvažok aj o „ortodoxnosti“ profesora Vithoulkasa  - tí všetci predstavujú pre klasickú homeopatiu oveľa väčšiu hrozbu , ako vyššie spomínaný lekár- homeopat.    Pre jednoznačnosť musím byť konkrétny.  Okrem vyslovených nezmyslov , ktoré sa dajú riešiť jednoducho / použitie kyvadiel , prístrojov na meranie energetických dráh , vymyslených liekov a podobne/ , existujú sofistikovanejšie útoky na samotnú podstatu klasickej homeopatie. K takýmto patria rôzne „inovácie“ klasickej homeopatie . Jedným z týchto inovátorov je aj bývalý žiak profesora Vithoulkasa – holandský homeopat Scholten. Na Slovensku a v Čechách  má obdivovateľov a propagátorov , ktorí sa nazývajú suverénne „klasickí homeopati“ . Vôbec  im pritom neprekáža , že profesor Vithoulkas  sa výrazne od názorov svojho žiaka dištancuje.  Zdanlivo „klasicky“ zabalená teória pána Scholtena  tají v sebe hrozbu oklieštenia klasickej homeopatie na náuku o mineráloch a Mendelejevovej periodickej tabuľke prvkov. Stúpenci pána Scholtena  určite vedia o čom je reč. Pre laikov musím zdôrazniť , že homeopatickými liekmi  nie sú len minerály a prvky Mendelejevovej tabuľky , ale všetky látky prírody živej aj neživej . Všetky látky , ktoré môžu u zdravého človeka vyvolať nejaký symptóm /definícia homeopatického lieku/ môžu byť využité na vyrobenie homeopatického lieku. Degradácia živej a neživej prírody na súhrn chemických látok vedie do homeopatického pekla.  Príznačné  pre tento smer je, že jeho stúpencami  a propagátormi sa stali homeopati s predchádzajúcim medicínskym vzdelaním.   To indikuje neschopnosť pochopiť filozofiu homeopatie podľa Hahnemanna a Vithoulkasa a vedie tým istým smerom – k likvidácii klasickej homeopatie a snahe urobiť zo samostatnej liečebnej metódy len podpornú metódu alopatickej medicíny. Preto aj tá aktívna snaha bývalých lekárov a dnes akože „klasických homeopatov“.

Každá progresívna metóda v akomkoľvek vednom odbore je ohrozená podobným postupom. Je ale zarážajúce , že tak „Scholtenovci“ , tak aj  „Seghalovci“  , alebo „Nová česká škola klasickej homeopatie“- zamaskovaná scholténovská, Shankaranovci s jeho synergickou metódou.../  vo svojej snahe presvedčiť o „klasickosti“   sa vôbec , alebo len okrajovo zmieňujú o Hahnemannovi , alebo Vithoulkasovi . A keď aj , tak ako o senilných starcoch, ktorých oni dávno prekonali. Načo potom to slovíčko „KLASICKÝ“.  No predsa pre pacienta.  Nie pre vedu s názvom Klasická Homeopatia.  A to už je zrada . Nie personálna , ale teoretická a filozofická.  Prikrytie hlinených nôh na kolose ktorý chcú volať „klasická homeopatia“ . Skúste si predstaviť fyzika, ktorý o Newtonovi alebo Einsteinovi vyhlási niečo podobné.  Naši slovenskí „klasickí homeopati“  vedení  scholténovskou  „Slovenskou Akadémiou Klasickej Homeopatie“  nešetria silami , aby všetkých presvedčili o svojej „klasickosti“ . Pozrite si ale štúdijné materiály  a frekvenciu mien  Hahnemann , alebo Vithoulkas a skúste si ju porovnať s frekvenciou mena Scholten.   Slow fox a rap.

Čo dodať na záver? Profesor Vithoulkas dnes používa termín HAHNEMANNOVA HOMEOPATIA na označenie toho , čo predtým nazýval klasická.  Táto zmena je žiaľ dôsledok činnosti horlivých inovátorov . Stále však platí , že bez násobilky integrály nevyriešime. A vymazať, negovať, preskočiť to , čo tvorí základy vednej disciplíny a bez týchto znalostí budovať „nové“ názory je odsúdené na krach.   Tak ako je moderné dobíjanie kozmu nemožné bez znalosti newtonovho zákona príťažlivosti , tak ani homeopatia , akokoľvek ju nazveme nie je homeopatiou bez Hahnemanna a Vithoulkasa. A žiadni Scholtenovia , Seghalovia  , alebo Shankaranovia nezmenia to , čo objektívne funguje- princípy a zásady liečby objavené a  sformulované Samuelom Hahnemannom. Jeden z najznámejších homeopatov minulosti  - J.T.Kent  napriek svojim vynikajúcim výsledkom stále a opakovane študoval Hahnemanna a podľa jeho slov opakovane objavoval nové a nové podnety pre svoju prax.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti  a situácia v ktorej je dnešná  neklasická „klasická homeopatia“  na Slovensku a v Čechách viedli k logickému rozhodnutiu . Od septembra 2013 začala v Bratislave svoju činnosť pobočka Vithoulkasovej Medzinárrodnej Akadémie Klasickej Homeopatie  , ktorá sa dôsledne bude zameriavať na výuku Hahnemannovej homeopatie v podaní profesora Vithoulkasa.

Miloslav Haas

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?